V jednom z najkrajsích zákutí juzného Polska, na hranici Pienin a pohoria Beskid Sadecki, v malebnom údolí Grajcarka v nadmorskej výske 430 - 560 m n. m. sa nachádza mesto a obec Szczawnica so 7,5 tisíc obyvatelmi.

Szczawnica patrí medzi najstarsie kúpele karpatskej skupiny, pretoze súdiac podla názvu (szczawa - kyslá voda) boli jej minerálne vody známe uz od samého zaciatku. Rozprestiera sa na ploche 8789 ha a svojim územným rozsahom zahrna mesto Szczawnica a dve obce - Szlachtowa a Jaworki.

Prvé zmienky o osídlení pochádzajú zo zaciatku pätnásteho storocia a týkajú sa upísania 400 florénov Abrahámovi z Goszczyc od králom a Vladislava Jagelovského, pri prílezitosti ktorého sa v rámci starostovstva Czorsztyn spomínajú dve Szczawnice, Vysná a Nizná.

Dynamický rozvoj Szczawnice ako kúpelného mestecka sa vsak datuje na polovicu devätnásteho storocia, kedy sa majitelom Szczawnických majetkov stal syn Jozefíny a Stefana - Jozef Stefan Szalay, povazovaný za zakladatela szczawnického letoviska. Postavil prvé kúpelné objekty, nové vily a penzióny, vytvoril architektonickú podobu nekrytých zdrojov: Magdalény, Valérie, Jána, Simona, Helene a Anjele, rozsíril a zmodernizoval Horný park privezením zaujímavých variet stromov a krov.

Práve z tohto obdobia jeho cinnosti pochádza väcsina budov na Dietlovom námestí. V rokoch 1844 - 1847 bola postavená neogotická kúpelná kaplnka, ktorú navrhol a vybavil kostolným instrumentárom. Samotný Jozef Szalay do nej namaloval obraz Madony s dietatom, ktorý bol umiestnený na oltáre kaplnky. Szalay vytvoril aj mnohé kresby Pienin a Szczawnice a celé svoje dielo uverejnil v roku 1858 v takzvanom "Szczawnickom albume". Sám viedol prvý organizovaný splav Dunajca. Priatelil sa a pozýval do Szczawnice významné osobnosti z tohto obdobia.

Za zmienku stojí aj to, ze miestne tradície pripisujú Jozefovi Szalayovi myslienku zavedenia, ako aj pôvodného vyhotovenia drevených tabúl, takzvaných "szalayovských symbolov" s názvom a malbou, ktoré boli vesané na goralských domoch ako "Pod srdcom", "Pod drakom", "Pod Wegrzynom" a podobne.Vdaka úsiliu miestnych orgánov boli v rokoch 2008 - 2009, rekonstruované a restaurované existujúce symboly, ktoré v súcasnosti vymedzujú v Szczawnici jedinecný chodník predstavujúci unikátny produkt cestovného ruchu.

Pred svojou smrtou v roku 1876 Jozef Szalay odkázal Kúpelný areál Akadémii vied v Krakove, ktorá tu postavila Hostovský kastiel (v roku 1962 vyhorel), usporiadala park, dokoncila výstavbu cesty, ktorú zacal stavat Szalay cez Pieniny do Cerveného Klástora. Financné a organizacné tazkosti prinútili Akadémiu v roku 1909 Szczawnicu predat Adamovi Stadnickému. Ten v nej pôsobil v medzivojnovom období, avsak este pred vypuknutím prvej svetovej vojny bolo vidiet výsledky jeho dobrého spravovania.

V tridsiatych rokoch bolo vybudované inhalatórium (vybavené prvými vzduchovými komorami v Polsku), v roku 1935 sa zacala elektrifikácia Szczawnice a v roku 1937 v nej bola vybudovaná kanalizácia. Dalsie plány majitela prerusila druhá svetová vojna.

Szczawnica bola oslobodená 18. januára 1945. Prvá kúpelná sezóna bola otvorená uz v lete tohto roka. 18. marca 1948 na základe nariadenia Ministerstva zdravotníctva kúpele Szczawnica presli pod správu Státnej pokladnice. Statút kúpelného mesta získali kúpele v júni 1962. Od januára 2008 sa zmenil charakter tejto zdruzenej obce z mestskej na mestsko-vidiecku, co v praxi znamenalo vylúcenie z administratívnych hraníc mesta správnych oblastí Jaworek a Szlachtowa, ktorým bol priznaný statút obce.